Na webu přibyl rozsáhlý komentář, který chci přesunout také sem.
JtR píše:
Na postapo.cz chodím kvôli „oddychovému“ čítaniu. Skrátka, relaxovať. Sotva by mi napadlo komentovať niektorý z článkov, nebyť toho, že niekto nahodí mentorský tón a chce poúčať akože by sa nás SHTF nemusel týkať. Skoro nemusel týkať. Neviem, či si tento triptych (dúfam, že koncom účtovného roka bude autor dostatočne zamestnaný vo svojom povolaní a ďalší diel už nepribudne) zaslúži označenie utópia, ale v poriadku.
Prečo ide o blábol? Pardón, utópiu. Autor ponúka návod, ako si zabezpečiť komfortné prežitie v čiastočne izolovanej takmer homgénnej (akože všetci držia spolu a majú spoločný ciele) komunite. Keby sme jeho mentálne pochody vtelené do troch dielov tohto nevtipného a nepoučného seriálu zhrnuli, tak nám odporúča vybrať cash, kúpiť nehnuteľnosť na dedine, presvedčiť x kamarátov, aby spravili to isté, potom dedinu (politicky ovládnuť) a bačovať si tam po svojom, pričom okrem zháňania obživy, práce pre komunitu a bačovania, sa všetci ešte budú vzdelávať v ďalšom odbore. Cool!
Neviem, kde začať, lebo mi je jasné, že nech začnem túto naivnú predstavu vyvracať z hociktorého konca, všetky argumenty beztak nevyčerpám. V prvom rade ma pobavila predstava, ako bežný čitateľ, muž, niekde medzi 25 až 40, ktorý má hypotéku na byt alebo barák v radovke niekde na predmestí ide do ďalšej investície, ktorou je chalupa na dedine. Jasne, niekto na to má, lenže dovolím si tvrdiť, že väčšina čitateľov postapo.cz nie. Navyše chcem vidieť ako by autor presviedčal svojich známych, aby spravili to isté a oni by ho poslúchli a kúpili nehnuteľnosť v rovnakej obci.
Potom by v tej obci žili, prekonali by všetky tie nepríjemnosti, ktoré by autor vyriešil šmahom ruky, počnúc hľadaním práce (nie každý môže pracovať z domu alebo vôbec), za ktorú by dostávali dobre zaplatené, aby mohli investovať do nehnuteľnosti, do vybavenia, výstroje, výzbroje, atď. No áno, autor myslel aj na to, že by sa tam nemusel hneď presťahovať, najprv by len dochádzal a zarábať by mohol aj v meste. Veď utiahnuť hypotéku na dve nehnuteľnosti dnes dokáže každý. Sme predsa v EÚ a to je – zvlášť teraz – hotový raj na Zemi, no nie?
Prácu by teda osadníci vyriešili, pomaly by začali preberať kontrolu nad obcou. Jasne, domorodci by sa iba prizerali. Tak to zväčša v komunálnej politike chodí, keď sa chce v obci chopiť moci niekto, kto nie je miestny od narodenia. Ale to je len detail, všakže? Keby volebné právo v obci získalo veeeeľa kamarátov osadníkov, určite by sa to spravilo.
A keby sa to spravilo, začala by sa v obci tá správna vláda. Začalo by sa budovať, aj obecná polícia by bola, aj elektráreň, kompletná infraštruktúra, ba aj sýpka by sa postavila, všetko… možno aj fabrika na citróny. Lebo všetci vieme, že obecný rozpočet je bezodný a milióny, ktoré by sme v ňom nenašli, by nám ochotne poskytla EÚ zo svojich fondov. Alebo… ako načrtol autor, obyvatelia obce – osadníci i starousadlíci – by sa na to poskladali prostredníctvom zvýšených miestnych daní. Heh, baví ma predstava autora – účtovníka, ktorý si nevie spočítať, koľko by to zhruba tak bolo na hlavu a s akým nadšením by všetci platili.
Takto by si všetci žili a keby hovno trafilo ventilátor, vlastne by to ani nepostrehli, lebo by boli sebestační a dokonale chránení vycvičenou a dobre organizovanou domobranou. A potom by žili šťastne až do smrti, však?
Miesto vymýšľania rozprávok sa treba pozrieť ako to vyzeralo vo svete, keď sa veci posrali až do extrému.
V prvom rade, je nesmierne ojedinelé, aby k dezintegrácii mocenského aparátu v štáte prišlo okamžite. Väčšinou to trvá. A kým to trvá, štát kope ako zdochýnajúci kôň. OK, povedané bez zbytočnej obraznosti: jednotlivé zložky mocenského aparátu sa snažia udržať (svoju) moc všetkými prostriedkami. Najprv zákonnými, potom už aj nezákonnými. Čiže mať za dedinou sýpku, o ktorej vedia aj niekde na okrese, tak si osadníci môžu byť istí, že v prípade, keď nebude, čo jesť, tak im prídu tú sýpku skonfiškovať. Aj ryby z rybníka, aj zásoby zo skladov. A dokonca to bude legálne! Chcem vidieť, ako sa domobrana postaví na odpor. Heh.
Bez tej sýpky a bez ďalších zásob potravín bude hlad čoskoro aj v obci. Ergo, zosere sa to aj v nej. Dovtedy budovaný blahobyt bude odrazu fuč, komunita sa rozpadne, spolu s hladom zavládne aj individuzalizmus v najkrajnejších podobách. Zabezpečenie prežitia bude vecou nie celej obce, ale jednotlivcov, maximálne rodín, pár príbuzných a skutočne blízkych priateľov. Potrebnejšia ako dobrá príprava bude dynamická inteligencia a… áno, šťastie, či náhoda.
Aj keby prišlo k rozkladu verejnej moci okamžite, teda rádovo v priebehu niekoľkých hodín, nebude to o moc väčšie terno. Stále tu zostanú vycvičení príslušníci silových zložiek s výzbrojou, výstrojou a výcvikom, ktorí si prídu vziať, čo osadníci nazhromaždili. Opäť, im to osadníci určite nevydajú, lebo ich chráni skvelá domobrana… Tá predsa odolá aj útoku obrnenej brigády! Alebo žeby nie?
Potom je tu ešte možnosť, že v prípade nákazlivej choroby všetci pomrú skôr, než si spomenú, že tam kdesi je dedina, v ktorej sa usadlíci pripravovali na prežitie SHTF. Obci sa nemoc určite vyhne, lebo zabezpečiť karanténu nebude problém, zvlášť v situácii, keď polka „osadníkov“ bude v meste buď pracovať alebo v ňom rovno bývať.
OK, dosť bolo zábavy, autor si nedal ani tú námahu, aby platnosť svojich téz podrobil skúmaniu prostredníctvom kazuistiky, niete ešte, aby sa obťažoval s preverovaním platnosti v závislosti od rôznych scenárov, preto si už ani ja nebudem dávať námahu s vyvracaním týchto nezmyslov. Hoci moc námahy na to ani netreba.
Neviem, či niekto rediguje postapo.cz, ale ak áno, ako verný (hoci iba občasný) čitateľ by som uvítal menej totálnych blbostí a viac praktických rád. Napríklad, čo musí celkom obyčajný človiečik – čitateľ postapo.cz spraviť, resp. čoho sa musí vyvarovať, ak chce prežiť, keď odrazu – hoci aj zajtra – príde SHTF a nájde ho len s minimálnymi zásobami a výstrojou. Začnime sa o tom baviť seriózne.